the-big-bang-theory
pan-tau
csfd.cz
67%

Pan Tau

Pan Tau - Pan Tau

Československo / Západní Německo / Rakousko - 1969
Žáner:
Rodinný / Dobrodružný / Komedie / Fantasy

Režisér:
Jindřich Polák

Herci:
Otto Šimánek, Josef Aleš, Františka Alešová, Jana Alešová, Marta Alešová, Karel Augusta, Josef Bek, Karel Bělohradský, Svatopluk Beneš, Josef Beyvl, Josef Bláha, Mahulena Bočanová, Jiřina Bohdalová, Robert Boreš, Ella Bouřilová, Jana Brejchová, Vlastimil Brodský, Josef Brozman, Jiří Bruder, Gustav Bubník, Otto Budín, Slávka Budínová, Štěpán Bulejko, Jan Cmíral st., Stanislava Coufalová, Jaroslav Čejka, Martina Červená, Vítězslav Černý, Hana Čížková, Zdena Dančíková, Zdeněk Dítě, Eduard Dubský, Radka Dulíková, Milena Dvorská, Josef Dvořák, Karel Effa, Karel Engel, Věra Ferbasová, Josef Fiala, Marta Fialová, Jiří Fictum, Erich Fichtner, Josef Filip, František Filipovský, Vlastimil Fišar, Stanislav Fišer, Zuzana Fišerová-Svátková, Dana Francová, Nelly Gaierová, Ivo Gübel, Karel Hábl, Zdena Hadrbolcová, Stanislav Hájek, František Hanus, Jiří Hartman, Vlastimil Hašek, Hana Hátleová, Jiří Hein, Ivana Herglotzová, Zdeněk Hess, Václav Hladík, Jana Hlaváčová, Josef Hlinomaz, Vladimír Hlavatý, Zdeněk Hodr, Michael Hofbauer, Karel Höger, Miroslav Homola, Vladimír Horka, Vladimír Hrabánek, Martin Hradilek, Vladimír Hrubý, Jiří Hrzán, František Husák, Jiří Chmelař, Antonín Jedlička, Eugen Jegorov, Dagmar Jelínková, Vlasta Jelínková, Alena Jirešová, Ilona Jirotková, Julie Jurištová, Jiří Kábrt, Rudolf Kalina, Josef Kemr, Marta Kaňovská, Jiří Kasík, Jana Kittnarová-Čižinská, Karel Klement, Jaroslav Klenot, Jiří Klenot, Jiří Kodet, Miloš Kopecký, David Kopřiva, Luděk Kopřiva, Eva Lorenzová, Jiří Kosek, Lubomír Kostelka, Bohumil Koška, Václav Kotva, Jiřina Koucká, František Kovářík, Jaromír Kozák, Robert Krásný, Blanka Krátká, Martin Kravka, Antonín Krčmář, Ladislav Krečmer, František Kropáček, Zdeněk Kryzánek, Bohumil Křížek, Ilona Kubásková, Jiří Kúkol, Laděna Kumperová, Jan Kuželka, Jiří Lábus, Beda Lak, Pavel Landovský, Jan Libíček, Elena Lindauerová, Lubomír Lipský st., Jiří Lír, Helena Lišková, Stanislav Litera, Václav Lohniský, Steve Lichtag, Magda Maděrová, Ivo Mareš, Jaroslav Mareš, Karel Mareš, Zdeněk Martínek, Viktor Maurer, Karel Meister ml., Vladimír Menšík, Ludmila Zábršová-Molínová, Miroslav Moravec, Jaroslav Moučka, Luděk Munzar, Tomáš Murdych, Mirko Musil, Oldřich Musil, Jindřich Narenta, Petr Nárožný, Arnošt Navrátil, Ladislav Navrátil, Václav Neckář, Milan Neděla, Miloš Nesvadba, Ivo Niederle, Jana Nikrleová, Petra Nohová, Miloslav Novák, Yvona Odehnalová, Vít Olmer, Zuzana Ondrouchová, Pavel Osif, Karel Pavlík, Dagmar Patrasová, Josefa Pechlátová, Helena Pelikánová, Vít Pešina, Marcela Pešinová, František Peterka, Jiří Plachý, Jan Pohan, Jindřich Polák, Petr Pospíchal, Vladimír Pospíšil, Ladislav Potměšil, Zdeněk Procházka, Otakar Rademacher, Filip Renč, Veronika Renčová, Milan Riehs, Marie Rosůlková, Augustin Růžička, Helena Růžičková, Milan Rybák, Zuzana Řepová, Jan Sedláček, Jana Sedlmajerová, Jindřich Sejk, David Schneider, Raoul Schránil, Dana Sikorová, Eliška Sirová, Ema Skálová, Petr Skarke, Jan Skopeček, Jana Skřivánková, Břetislav Slováček, Jarmila Smejkalová, Josef Somr, Antonín Soukup, Jiří Sovák, Zdeněk Srstka, Vladimír Stach, Bobina Staňková, Pavel Stránský, Elena Strupková, Josef Střecha, Leoš Suchařípa, Bedřich Šetena, Jaroslav Ševčík, Ela Šilarová, Bohumil Šmída, Jiří Šolc, Václav Štekl, Jaromír Štemberg, Barbora Štěpánová, Jaroslav Štercl, Lenka Termerová, Věra Tichánková, Jaroslav Toms, Jaroslav Tomsa, Václav Trégl, Tomáš Vacek, Ivana Trump, Milivoj Uzelac st., Alois Vachek, Jiří Vala, Hana Vávrová-Heřmánková, Miloš Vavruška, Oldřich Velen, Eliška Velímská, Žofie Veselá (Kanyzová), Jan Víšek, Karel Vítek st., Rudolf Vodrážka, Robert Vrchota, Jan Vyčítal, Miroslav Vydlák, Václav Vydra nejml., Stanislav Vyskočil, Josef Vytasil, Jan Werich, Ludvík Wolf, Milena Zahrynowská, Libuše Zátková, Táňa Zavřelová, Karel Zelenka, Jitka Zelenohorská, Eduard Žemla, Ladislav Županič, Magda Křížková-Šebestová, Petr Sýkora, Jan Krafka
oblubene
eriál PAN TAU je volným sledem samostatných epizod ve třech řadách. Všechny naleznete v databázi a jejich seznam na konci obsahu. Čarodejný tvrdiačik, karafiát v klope staromódneho saka, jemný úsmev, ohníčky v očiach, rozprávanie bez slov... Kto je to? Hádanka má jednoduchú odpoveď predsa Pán Tau. Nesmrteľná postavička, ktorú vymyslel jeden z najlepších scenáristov tvorby pre deti Ota Hofman s režisérom Jindřichom Polákom (vytvorili aj TV seriál pre staršie deti Návštevníci). Pán Tau je ústrednou postavou rovnomenného koprodukčného farebného seriálu. Neskôr boli epizódy spojené do celovečerných filmov určených do kinodistribúcie a roku 1988 sa nakrútil film Pán Tau určený priamo do kín, ktorý na smútok verných divákov nie príliš šťastne príbehy rozprávkového hrdinu ukončil. Prvý diel seriálu (ako čiernobiely) vznikol už roku 1966 v koprodukcii Československej televízie a Carla Pontiho. Ďalšie epizódy (celkom sa nakrútilo 33 dielov) sa nakrúcali ako zákazka vo Filmových štúdiách Barrandov v spolupráci s rakúskymi a západonemeckými (neskôr iba západonemeckými) partnermi. Bol prvým televíznym seriálom v histórii Československej televízie, ktorý vznikol v koprodukcii s kapitalistickými krajinami. Pán Tau, chvíľku panáčik, chvíľu seriózne vyzerajúci usmievavý gentlemanský pán so staromódnym guľatým klobúkom na hlave, ktorý prináša radosť každému, kto sa vie a chce tešiť zo života. Je priateľom detí a zvierat a aspoň na chvíľu plní tajné želania a túžby nešťastným a sklamaným. Pán Tau prejde prstom po okraji svojho tvrdiačika a... A želanie sa splní. Niekedy síce nie podľa pôvodných predstáv, to však neprekáža. Hlavnou odmenou je detská radosť a úsmev. A že dospelí zabudli na svoje detstvo a nie sú schopní hrať sa?! Ich problém! Vo svete, ktorý predstavuje pán Tau, je potešenie z hry najcennejšou devízou. V čom dodnes pán Tau láka nových a nových detských, ale aj dospelých divákov? Je to predovšetkým v čare spojenia dvoch kontrastov rozprávkovosti a reálneho života, ktoré spolu zázračne fungujú. Láka svojou inteligenciou i hravosťou, veľkým pozitívnym nábojom a fantáziou. Ota Hofman bol koncom 60. rokov, keď Pán Tau ešte ako čiernobiely seriál vznikol, úspešným scenáristom. Panáčik, ktorý sa mení na človeka a naopak, bol pre Hofmana nemým anjelom, ktorý je vždy na strane detí. Najmä tých, ktorým chýba láska rodičov či sú nejako inak nešťastné. A keďže je anjel, nemôže s naším svetom komunikovať jazykom, ale len pantomimicky. Životnú podobu pánovi Tauovi raz navždy vtlačil český herec Otto Šimánek (1925 1992), pre ktorého paradoxne bol titulný hrdina jedinou hlavnou rolou v televízii (a aj vo filme). A hoci sa to nie vždy stáva, je zaujímavé dodať, že výslednú podobu pána, ktorý pomáha rozosmiať smutné deti, mu vtlačil jeho herecký predstaviteľ. Chcel totiž, aby v realite sveta pôsobil Pán Tau rovnako rozprávkovo i realisticky, ale iba deti poznali, že prichádza z iného sveta a je ich skutočným priateľom. Veľké nároky na herecký prejav postavy, ktorá sa nevyjadruje slovne bola pre Ottu Šimánka splnením sna. Odjakživa totiž tiahol k pantomíme, dokonca jednu časť jeho záverečnej hereckej skúšky tvorila pantomimická scénka. Pán Tau v Šimánkovom úspornom hereckom prejave má veľa spoločného s postavami Debureauta a Harlekýna. S výnimkou posledného filmu nikdy neprehovoril na obrazovke ani slovo, a napriek tomu mu môže porozumieť každý, kto má v sebe kúsok dieťaťa. Režisér Jindřich Polák podstatnú časť svojej tvorby venoval deťom. Vo filmoch a v televíznych seriáloch určených mladším divákom sa usiloval zosúladiť žáner akčného a sci-fi filmu, pretože k nim vždy inklinoval. Aj keď sa často píše, že nakrúcal rozprávky, v jeho prípade šlo skôr o obdobu sci-fi a fantazy. Po nakrútení 12-dielneho seriálu o klaunovi Ferdinandovi a snímke Klaun Ferdinand a raketa som sa dlhší čas venoval dobrodružnému žánru. Ale stále ma to ťahalo k tvorbe pre deti. Usiloval som sa nájsť nového hrdinu. Už nie cirkusového klauna, ale čisto pantomimickú postavičku, ktorej rozprávkovosť by sa dopĺňala kombináciou s bábkovým filmom. S Otom Hofmanom sme potom priviedli na svet pána Taua, ktorý dostal meno podľa jedného písmena gréckej abecedy. Doláre chýbajúce v rozpočte vždy nahrádzal svojou tvorivou invenciou za výdatnej pomoci bezbrehej fantázie scenáristu a spisovateľa Otu Hofmana. Ota Hofman mal ohromný cit pre dialóg, ale nemal vizuálnu predstavivosť, povedal režisér Jindřich Polák. V tom sme sa skvelo dopĺňali. Vždy nám záležalo na tom, aby naša tvorba pre deti nepodceňovala ich inteligenciu a súčasne podporovala ich kreativitu, fantáziu a hravosť. Na margo seriálu treba dodať, že bol aj poslednou hereckou príležitosťou pre Jana Wericha.
zdroj: csfd.cz